Globálne žiarenie je celkové množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadá na vodorovný povrch na zemi. Skladá sa z dvoch zložiek: priameho žiarenia a difúzneho žiarenia. Priame žiarenie pochádza priamo zo slnka, zatiaľ čo difúzne žiarenie je rozptýlené časticami atmosféry, ako sú oblaky a prach.
Globálne žiarenie sa môže použiť ako štandard na porovnávanie lokalít bez ohľadu na ich zemepisnú šírku alebo slnečnú polohu. Môže sa tiež použiť na charakterizáciu výroby energie, ktorá závisí od globálneho žiarenia, okolitej teploty a iných faktorov.
Globálne žiarenie je silnejšie na poludnie ako ráno alebo večer a v lete ako v zime. Je to tiež silnejšie, čím bližšie ste k rovníku. Napríklad Nemecko má ročnú hodnotu globálneho žiarenia 900–1200 kWh/m2, zatiaľ čo Španielsko má okolo 2000 kWh/m2.
Atmosférické podmienky môžu počas zamračených dní znížiť priame žiarenie až o 100 %. Atmosféra totiž upravuje spektrum žiarenia absorpciou a rozptylom. Napríklad atómový a molekulárny kyslík a dusík absorbujú veľmi krátke vlnové žiarenie, čím účinne blokujú žiarenie s vlnovými dĺžkami menšími ako 190 nm.
Globálne žiarenie sa dá merať pyranometrom.